Little Cube Lucynka

Aby sa nepovedalo, že neviem písať o iných dňoch ako o pondelkoch :)

Čo sa stalo a nemalo sa stať... alebo skôr nestalo a malo sa stať... proste Nanušik prepáč...

Ja neviem, pondelky sa mi zdajú byť také tvorivé dni ako stvorené na zapnutie notebooku, zvalenie sa na posteľ a písanie riadkov bez hlbšieho zmyslu iba pre vlastné potešenie

Načo sa snažím, keď ostatní na to kašlú?!

A je z mnou ďalší pondelok. Prežila som ho, zabavila som sa, rozplynula na ružovú hmlu... No prečo sa nevenovať práve tomu poslednému spomínanému?

Tak som teda Nanuške pochválila blog a zhrozene som si uvedomila, že ja jej nemám čo ukázať. Nie že by som nemala blog, obhospodarujem ich kopy, ale žiadny z nich nebol vhodný pre bývalú spolužiačku :D Všade bolo priveľa vecí z môjho nového stredoškolského života a len veľmi málo spomienok... Preto som sa s tým rozhodla niečo urobiť, klikla som na registráciu a už to išlo – vznikol ďalší blog, ktorý svojim názvom priam dokonale vystihuje moju terajšiu situáciu – Little Cube. Nech som sa akokoľvek snažila, skockatela som. Nedokázala som čeliť tomu náporu učenia a psychickému nátlaku, ktorý by sa v mojej lovely school dal čisto teoreticky nazvať aj učebnou pomôckou.