Načo, načo, načo... Načo sa ja tu s tým kašlem, keď to aj tak nemá absolútne žiadny význam? Načo sa trápim s tým, kam dáme voliéru, či bude dosť veľká a kto s ním bude kedy chodiť von. No povedzte mi niekto, dočerta, načo? Všetci ostatní to majú niekde veľmi hlboko a iba ja sa stresujem a robím všetko preto, aby to nedopadlo tak, že zas budem mať pol roka depky. Má toto nejaký význam? Ten pes totiž nebude dvojmesačné šteňa stále a nebude vážiť ani nie pol kila! Ten chlap v útulku hovoril o 25 – 35 kg a to je dosť značný rozdiel! Prečo sa o to nikto nestará a je im ukradnuté, čo bude o pár mesiacov, keď podrastie?! Fajn, možno ho ešte nemám doma, no aj tak je už najvyšší čas začať o tom rozmýšľať. Keď ho donesieme, budem mať iné problémy, ktoré sa vynoria celkom nečakane a teraz ma ani nenapadne, že by vôbec mohli existovať. Došľaka chcem byť na to chlpaté čudo, ktoré ma očividne niečo z retrievera, poriadne pripravená. Potrebujem vyriešiť aspoň tie veci, o ktorých viem a vyhnúť sa im nedá. Taký hafan zvalcuje našu uhladenú záhradu už jedným prebehnutím, ale oni si to zdá sa vôbec neuvedomujú. Ak aj nadhodím tú tému, len myknú plecami, akoby sa ich to netýkalo a pritom ja som päť dní v týždni na intráku! Nebudem mať šancu odtiaľ za chodu riešiť všetko naraz. Nechápem, ja proste nechápem. Čo by im urobilo, keby sa nad tým všetkým aspoň na pár minút zamysleli a povedali mi, aké majú svoje predstavy o určitých veciach. Napríklad či toho psa vôbec chcú, alebo mám ísť do útulku a povedať im, že to padlo. Nemá totiž absolútne žiadny význam nosiť ho sem, ak oň nemajú záujem. Lenže mne nikto nič nepovie...
Takmer takto vyzerá to malé, čo ma čaká :o)
Komentáre
jééj...
No tak, keď si nie si istá...